Kissing Spines u koňa – moja skúsenosť: od diagnózy až po návrat do sedla
Keď mi veterinárka ukázala röntgenové snímky Casparovho chrbta a prvýkrát vyslovila slovo „Kissing Spines“, nemala som presnú predstavu, čo to pre nás bude znamenať. V nasledujúcich týždňoch som po večeroch na internete prečítala naozaj každú skúsenosť s Kissing Spines u koňa, ktorú som dokázala nájsť. Chcela som pochopiť, čo nás čaká, a čítať si o ľuďoch, ktorí to už mali za sebou. Presne preto teraz opisujem náš vlastný príbeh – úprimne, so všetkým, čo išlo dobre, a s tým, čo by som dnes urobila inak.
Na úvod dôležité upozornenie: Kissing Spines je vážna diagnóza – vyžaduje si röntgenové vyšetrenie a sprevádzanie veterinárnym lekárom. To, čo tu opisujem, je moja osobná skúsenosť s jedným koňom a nenahrádza vyšetrenie a odborný dohľad vašej veterinárky alebo veterinára.
Ako sa začala naša skúsenosť s Kissing Spines: prvé príznaky u Caspara
Caspar je 13-ročný hannoverský valach, s ktorým sa na hobby úrovni venujem drezúre. Roky bol absolútne spoľahlivý. Počas jednej zimy sa to však začalo pomaly meniť. Pri sedlaní začal byť citlivý, klopil uši a otáčal ku mne hlavu. Pod sedlom bol po zahriatí často napätý a pri nacválaní neustále vyhadzoval. Nešiel už správne cez chrbát, švihal chvostom a celkovo pôsobil nespokojne.
Úprimne povedané, najprv som tieto signály pochopila nesprávne. Myslela som na chladné ročné obdobie, na zlé dni, na jeho náladu. Nejaký čas som dokonca uvažovala, či jednoducho nezačal byť tvrdohlavý. Prišiel sedlár, upravil sedlo a na pár týždňov sa to trochu zlepšilo – potom sa všetko vrátilo. Až keď sebou Caspar pri čistení chrbta trhol, bolo mi jasné, že to nie je problém nálady, ale bolesť. To, že som tento bod nebrala vážne už skôr, je to jediné, čo spätne naozaj ľutujem.
Čo Kissing Spines u koňa vlastne znamená
Moja veterinárka mi to v pokoji vysvetlila a pokúsim sa to podať tak, ako som to pochopila. Pozdĺž chrbtice sa nachádzajú takzvané tŕňové výbežky. Pri diagnoze Kissing Spines sú tieto výbežky – najmä v oblasti pod sedlom – príliš blízko seba alebo sa priamo dotýkajú. Odtiaľ pochádza ten názov: tŕňové výbežky sa „bozkávajú“. To môže spôsobovať tlak a bolesť, najmä vtedy, keď má kôň pod váhou jazdca vyklenúť chrbát.
Diagnostikuje sa to pomocou röntgenu. Moja veterinárka navyše chrbát prehmatala a pomocou lokálnej anestézie overila, či bolesť skutočne pochádza z tejto oblasti. Dôležitá pre mňa bola jedna jej veta: Nie každý kôň s nálezom na röntgene má aj ťažkosti, pričom prejavy siahajú od miernych až po výrazné. Samotný nález teda ešte nepredstavuje celý príbeh – záleží na tom, či má kôň bolesti a ako funguje v každodennom živote. Mne osobne to pomohlo nepredpokladať hneď to najhoršie, ale napriek tomu brať celú vec vážne. Ide predsa o problém s chrbtom, a nie o nejakú drobnú boliestku.
Čo všetko sme zmenili – nielen kŕmenie
To bolo pre mňa to najdôležitejšie zistenie: Pri Kissing Spines neexistuje len jedno riešenie. Čo pomohlo nám, bola kombinácia viacerých opatrení, ktoré sme spoločne prekonzultovali s veterinárkou a fyzioterapeutkou.
Medicínsku časť si vzala na starosť moja veterinárka a cielene ošetrila postihnutú oblasť. Paralelne s tým sa ešte raz dôkladne skontrolovalo sedlo, pretože vhodné sedlo je pri tomto probléme kľúčové. Fyzioterapeutka pre kone Caspara pravidelne ošetrovala a ukázala mi cviky na precvičovanie medzi návštevami.
Najväčšia časť práce však spočívala v tréningu – a ten je zdĺhavý. Cieľom bolo vybudovať chrbtové svalstvo tak, aby medzi tŕňovými výbežkami vzniklo viac miesta a Caspar dokázal opäť niesť svoj chrbát. Veľa sme pracovali v natiahnutí, teda dopredu a dole, aby vyklenul chrbát. K tomu pribudla práca zo zeme, kavaletová práca a práca na bariérach, lonžovanie v správnom držaní tela a neustála práca do kopca vo svahu. Jazdenie na začiatku takmer vôbec nebolo v pláne; veľa sme sa prechádzali a dopriala som mu toľko voľného pohybu vo výbehu, koľko len išlo. To všetko napredovalo len pomaly a s obrovskou dávkou trpezlivosti. Boli dobré aj menej dobré dni a musela som sa naučiť uvažovať v týždňoch a mesiacoch namiesto jednotlivých tréningových jednotiek.
Ako sa nuvallo move dostalo do Casparovho každodenného života
Počas tejto intenzívnej fázy budovania som chcela Caspara dodatočne podporiť aj zvnútra. Bolo mi jasné: Ak teraz bude nanovo trénovať celé svoje telo, kĺby, šľachy a spojivové tkanivo dostanú poriadne zabrať. Najprv som vyskúšala klasický kĺbový prášok – a neuspela som. Caspar ten prášok dôsledne triedil, na dne žľabu zakaždým zostal zvyšok a on jednoducho žral iba okolo neho. Presne v tom spočíva základný problém pri takýchto prípravkoch: Čo sa nezožerie, to nemôže ani podporiť.
Fyzioterapeutka mi potom odporučila nuvallo move Snacks. Najskôr ma presvedčila úplne praktická stránka veci, a to, že ich Caspar skutočne žerie – priamo z ruky, bez váženia a bez prašného prášku. Denná dávka pre koňa s hmotnosťou približne 500 kíl je šesť Snacks, teda asi 30 gramov. Obsahujú okrem iného glukozamín, MSM, kolagén a kyselinu hyalurónovú, teda presne tie stavebné kamene, ktoré hrajú rolu pri podpore kĺbov a šliach. Základ tvoria ľanové výlisky, ryžové otruby a ľanové semeno a zloženie je úplne bez pšenice a kukurice – to bolo pre mňa dôležité, pretože Caspar mal v stresujúcej fáze aj trochu citlivejší žalúdok. Za praktické považujem aj to, že Snacks sú ADMR-konformné a nemajú žiadnu karenčnú dobu, keďže v kútiku duše som mala cieľ ešte niekedy vyraziť na preteky. Odvtedy sú Snacks pevnou súčasťou našej každodennej rutiny a už nikdy som si nemusela lámať hlavu nad tým, či sa podpora napokon skutočne dostane do koňa.
Ako sa máme dnes – a moja úprimná rada pre vás
Priebehom týždňov a mesiacov som si všimla, že sa Caspar uvoľnil. Dnes sa už opäť nechá uvoľnene osedlať a ráno pôsobí menej stuhnuto ako na začiatku. Mám pocit, že sa celkovo hýbe pružnejšie a s väčšou radosťou. Najväčší podiel na tom má pre mňa jednoznačne trpezlivá práca v tréningu, ošetrenia veterinárky, padnúce sedlo a fyzioterapia. nuvallo move Snacks boli v tomto období stavebným prvkom, pri ktorom som bola predovšetkým rada, že ho Caspar bez problémov prijal.
Čo by som vám chcela odovzdať, ak sa práve nachádzate v podobnom bode: Berte prvé náznaky vážne a nechajte koňa včas zröntgenovať, namiesto toho, aby ste jeho správanie pripísali tvrdohlavosti. Diagnóza Kissing Spines nezmizne sama od seba a zostáva témou, pri ktorej treba vytrvať – tréning a pohyb dôsledne udržiavame až dodnes. A ak sa váš kôň, rovnako ako Caspar, nachádza v náročnej fáze a chceli by ste ho podporiť pri starostlivosti o kĺby a šľachy, no doteraz vám odmietol každý prášok, potom pre nás predstavovali nuvallo move Snacks variant, ktorý nezostane ležať v žľabe. Takáto podpora má zmysel tak či tak len počas dlhšieho obdobia v trvaní minimálne osem až dvanásť týždňov – trpezlivosť je pri celej tejto téme aj tak to najdôležitejšie. Ak vás miera prijatia doplnkov doteraz frustrovala rovnako ako mňa, z môjho pohľadu určite stojí za to ich aspoň otestovať.